Tvrdý režim. Drsné rozcvičky. Vypočúvania. Rozdávanie občianskych preukazov. Zakázané kresťanské symboly. Vysielačky. Internacionála. Prvomájový sprievod. Pionierska červená šatka.  Spoločná spartakiáda. Tajné modlitby. Sviečková manifestácia. Revolúcia. Pád komunizmu. To všetko sme si pripomenuli od 8. do 13.7.2019 na Chatovačke s témou:“Buduj svoju vlasť!“ pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie, ktorá bola 17.11.1989. Humenskí animátori  tak približujú ďalšej generácii  život počas komunizmu so všetkým, čo k tomu patrí. Na pomoc si prizvali aj Mgr. Jozefa Bačovčina, ktorý s nimi strávil celý týždeň ako predseda víťaznej strany Úsvit resp. Komunistickej strany.

Akonáhle vyrazil vlak zo stanice, animátori začali propagáciu svojich politických strán. Šimonov úlet, Slobodná voľba (SLOVO) a strana Úsvit sa počas celého transportu do Viničiek snažili o priazeň svojich voličov. Mali pripravené plagátiky, letáčiky, nálepky a iné pozornosti či sľuby. Každé dieťa mohlo rozhodnúť, ktorej strane venuje svoj hlas. A večer to už bolo oficiálne. Podpis komisii. Opona. Papier. Pero. Jedna strana. Jeden krúžok. Urna. Tvoj hlas. Takto mohli všetci neplnoletí voliči zistiť ako reálne prebiehajú voľby.  V noci sa zrátali všetky hlasy a ráno prišiel oslavný verdikt víťaznej stany Úsvit a s ňou aj listina narušiteľov priebehu volieb. Atmosféra komunizmu bola v podobe kulís a kostýmov totožná s realitou spred tridsiatich rokov.

Samozrejme, strana Úsvit sa o všetko postarala a všetky problémy vyriešila za nás. Bola to správna voľba. Ponúkla deťom vzdelanie na deväťročnej Základnej škole Karla Marxa, kde sa zdokonalili v rôznych predmetoch. Najväčší ohlas mala hudobná výchova, kde sa deti učili nielen táborovú hymnu, ale aj Internacionálu či Pieseň šťastných detí. V ten istý deň si deti slávnostne prevzali svoje občianske preukazy a čakal ich zábavný program, ktorý je známy aj ako „táborové gagy.“ Tentokrát bol pod názvom „Aj múdry proti piatim“. Avšak počas tohto večera boli v tábore výrazne upozornení rehoľníci na ich činnosť, kňazi na spovedanie a sestry na rozhovory s mladými.

V strede tábora bola jednoduchá túra, ktorá sa niesla v duchu plnenia päťročnice. Deti počas nej získavali zručnosti správneho pioniera, večer si honosne prevzali svoje červené pionierske šatky a jednohlasne zvolali sľub pioniera. Opäť zaznela Pieseň šťastných detí . Lenže deti už neboli až také šťastné. Začali sa prvé výsluchy. V tábore sa objavili krížiky na modrej šnúrke, čo sa predsedovi KSS nepáčilo. Vzniklo podozrenie na skupinu Tajných, ktorí presadzujú kresťanské hodnoty medzi deťmi. Preto hlavný člen Štátnej bezpečnosti počas dňa náhodne kontroloval obyvateľov či nenosia kresťanské symboly a ak áno, poslušne ich museli odovzdať v prospech štátu a následne dostali predvolanie na výsluch. Taktiež museli mať pri sebe svoje občianske preukazy.

Štvrtok. Najtvrdší deň. Skorší budíček. Náročná rozcvička v pyžamách. Tvrdé výsluchy nielen detí, ale aj animátorov. Všetci už pochopili, že s Úsvitom nesvitá na dobré časy, ale naopak. Celý deň sa niesol v športovom duchu. Jeho zakončením bola spoločná spartakiáda v bielych tričkách, dievčatá v modrých a chlapci v červených kraťasoch.  V tento deň sa deti taktiež museli naučiť bežať potichu, zakradnúť sa, schovať sa pred komunistami. Tajná omša mimo tábora. Pocit, že konajú niečo zakázané, ale správne. Omša, na ktorej počuť zvuk babety a húkačiek.  Do tábora sa vracali ako jednotný dav, ale v tichosti, so sviečkami. Zaspievali štátnu hymnu, pápežskú hymnu a bez strachu sa pomodlili desiatok ruženca. Prišli v pokoji.  Húkačka. Búriaci dav prvýkrát prosí o slobodu.  Komunisti všetkých postupne berú na drsné výsluchy. Bola to ozajstná skúška odvahy. Zapriem Boha? Priznám svoju vieru aj napriek násiliu? Čo zvíťazí, Boh alebo strach? S týmto všetkým sa museli deti popasovať pri výsluchoch.

KONIEC TEMNA  – plagát, ktorý visel nasledujúce ráno na plote. Nesúhlas s režimom bol spálený komunistami. Agresívne zákazy či príkazy a tvrdý režim vyústil v revolúciu, ktorú viedla skupina Tajných. Celý tábor kričal: „V jednote je sila“, „Chceme slobodu“, „Nechceme už násilie“, a mnohé iné slogany. V pokoji predniesli svoje požiadavky komunistom a následne Komunistický strana odstúpila zo svojej funkcie. Celý tábor oslavoval svoju slobodu verejným vyznávaním svojej viery, a to vo svätej omši.

 

Záver tábora sa niesol v slobodnej atmosfére gospelových piesní, a tiež sme si priblížili skutočnú realitu priebehu Nežnej revolúcie vo videu. „Predseda“ -Mgr. Jozef Bačovčin si vzal slovo a všetkým členom tábora vysvetlil, že tento tábor, napriek svojej silnej edukačnej, v mnohom až autentickej črte, bol stále táborom pre deti.  Taktiež sa všetci „komunisti“ ospravedlnili za svoje tvrdé správanie počas celého týždňa. Stále ostávajú ako animátori, ktorí majú otvorené srdcia pre ostatných. A tiež aj svoju bohatú kreativitu do tvorby ďalšieho saleziánskeho tábora.

 

A ako spomínajú na Chatovačku 2019 účastníci?

Natália, ktorá každoročne chodieva na saleziánsky tábor: „Chatovačka je ten najlepší tábor na akom som kedy bola. Každý rok je tam veľká zábava a určite tam nikdy nie je nuda. Dá sa tam perfektne nájsť nových priateľov a vybudovať pevné kamarátstva. Program je stále špičkovo vymyslený a premyslený. Animátori sú tu stále pre nás a bez nich by sme to nedali. Stále nás podporujú, starajú sa o nás a utešujú. Sú tu na všetko. Skúška odvahy nemôže chýbať. Ja ju mám osobne najradšej a vždy sa na ňu teším celý rok. Tento rok bola veľmi krutá a preto aj najlepšia. Celý tábor hodnotím ako najlepší zo všetkých na ktorých som bola.“

 

Karin zhodnotila táborový týždeň takto: „Chatovačka bola pre mňa novým a ohromným zážitkom. Našla som si veľa nových kamarátov, bola tam úžasná atmosféra a super bolo, že to nebol len tábor, v ktorom sa hráme, ale sme sa aj veľa naučili o minulosti. Tento tábor bol zameraný na spoznávanie záporov socialistického režimu. Našli sa aj klady, napríklad spartakiáda, ktorá ma najviac oslovila. Po celý čas sa o nás starali animátori, ktorí nám urobili zaujímavý program, a boli veľmi milí a ústretoví. Rada by som sa Chatovačky zúčastnila aj nabudúce.“

 

Samozrejme nesmie chýbať ani pohľad animátora.  Jožko Čabala: „Veľmi silná téma a aj odkaz pre deti, ktoré mohli ma vlastnej koži pocítiť, že časy komunizmu neboli vôbec ľahké. Myslím si, že tento tábor zanechal v deťoch veľké emócie – tie pekné, ale podľa mňa aj negatívne, čo ale vôbec nie je na škodu, vzhľadom na tému. Hlavná nie je inakosť tém chatovačiek či program, ale taký don Boscovský prístup animátorov k deťom, o ktorý som sa aj ja snažil.“

 

Tento projekt bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy

pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

 

autorka: Janka Dubovská, „vyznania“ účastníkov zozbieral: Jozef  „Čaby“ Čabala

foto: Rišo Mocák, Feri Čunderlík, Adam Nemec, animátorky nájdeš TU